Jedného dňa sa vrátim... 1. část
Jedného dňa sa vrátim...
Z neba k zemi padali biele vločky, aby pokryli svet pripravujúci sa na azda najkrajšie sviatky roku, na Vianoce. mai to byť sviatky lásky, pokoja a mieru, no Susan Lockwoodová mala niekedy pocit, že ide skor o pokus uhnať infarkt čo najväčšiemu počtu ľudí. Všade vládol zmätok a zhon, keď ľudia na poslednú chvíľu zháňali darčeky, ozdoby, vianočné pečivo a kto vie, čo všetko ešte. Ešteže bola dosť prezieravá a nakúpila si všetko dopredu. pri všetkom tom zhone v škole by mala sotva teraz čas niečo zháňať. Pozrela na sivú oblohu, z ktorej sa sypal sneh a v duchu zanadávala. Nemala rada sneh. Podľa jej názoru by mohol napadať presne na Štedrý deň, vydržať nejaké dva či tri dni a potom opäť zmiznúť.
Ešte viac si k telu pritiahla kabát a pridala do kroku, keď jej ktosi zozadu vytrhol kabelku a rozbehol sa s ňou na opačnú stranu ulice. Chvíľu za ním len neveriacky pozerala, ale keď si uvedomila, že ju okradlo asi 13- ročné chlapča, vošla do nej strašná zlosť a rozbehla sa za ním. Azda to bolo tým, že jej kroky boli väčšie než chlapcove, alebo tým, že športovala, ale bez problémov ho dohonila a chytila zozadu za bundu.
"Čo si o sebe myslíš, ty sopliak? To sa robí?" rozkričala sa na plné hrdlo a lomcovala chlapcom tak silno, až mu kabelka vypadla z ruky. Ustrašene na ňu pozeral a jachtal niečo v zmysle ospravedlnenia. Tie slová posobili ako zaklínadlo a ona sa konečne trochu upokojila. Pozrela na chlapca s ufúľanou tvárou a na sebe mal otrhané šaty. nevedno prečo, no uľútostilo sa jej ho a z tašky, ktorá teraz ležala na zemi vytiahla nejaké drobné a dala ich chlapcovi.
"Nabudúce sa radšej spýtaj, než začneš kradnúť!" povedala prísne a sledovala, ako sa čo najrýchlejšie snaží dostať preč od nej.
"Ste v poriadku?" ozval sa za ňou neznámy hlas tak neočakávane, až od ľaku poskočila a prudko sa otočila. Avšak až príliš prudko a taškou, ktorú zvierala v ruke, vyrazila neznámemu dych.
"Oh, prepáčte... ste v priadku?" jachtřala zmätene a odrazu nevedela, čo má robiť.
"To... to je v pohode," odvetil len čo popadol dych a narovnal sa.
"naozaj som nechcela. Zľakla som sa avy ste boli tak blízko... a čo ste vlasten robili priamo za mnou?" spýtala sa obozretne a zdvihla svoju tašku na obranu. Vedela, že keby sa niečo dialo, nepomože jej, ale pre ten pocit... Neznámy muž zdvihol obe ruky na obranu, keď sa ju pokúšal zastaviť, aby ho znova udrela.
"Nechcem vám ublížiť. Videl som, ako vám ten chlapec vytrhol tašku a keď ste ho dobehla... chcel som si byť istrý, že budete v poriadku," vysvetľoval a ona po chvíľke zaváhania spustila ruky pozdĺž tela a prehodila si tašku cez rameno.
"Ako vidíte, som v tom najlepšom poriadku, takže..."
"Smiem vás niekam odprevadiť? Stmieva sa a po tom, čo vás už raz chceli okradnúť... bol by som pokojnejší, keby som vedel, že ste domov prišla v poriadku," dodal tichšie.
"Bývam za rohom, nemusíte sa obťažovať," odpovedala a prešla okolo neho, nedbajúc na jeho sklamaný pohľad.
"Neobťažovalo by ma to, skor naopak," zavolaltesne predtým, než zašla za roh a to ju zastavilo. Z diaľky naňho pozrela a premýšľala.
"Tak dobre, ale ak sa o niečo pokúsite..." varovala ho a ukázala na svoju tašku, načo on s úsmevom pokrútil hlavou.
"Jedna rana ako varovanie stačilo," odvetil a dobehol ju. V tej chvíli, keď stál tesne vedľa nej a ona konečne videla jeho tvár, zdalo sa jej, akoby sa svet okolo nej točil a čas sa zastavil. ten úsmev bolo ten najkrajší, aký kedy u muža videla a dúfala, že neoľutuje, že sa nechala lapiť do jeho osídiel. Odvrátila zrak a vykročila tak rýchlo, až ho to zaskočilo.
"V tej taške nosíte kamene?" ozval sa po chvíli.
"Nie, zvyčajne nosím tehly, ale dnes sa mi tam kvoli knihám nevošli," odvetila s úsmevom a pozrela jeho smerom. Rozosmiali sa v tom istom okamihu.
"Vy nie ste tunajší, však?"
"Nie," odvetil prosto. Nezdalo sa, žeby bol veľmi zhovorčivý, pomyslela si. Nenápadne naňho pozrela a ich pohľady sa stretli. "Tak teda? Čo robíte? Zablúdili ste a ocitli sa náhodou na ulici, kde ma skoro okradli?" vyzvedala.
"Aj tak by sa to dalo povedať," prikývol a jeho tvár sa opäť rozžiarila tým tajomným podmanivým úsmevom, ktorý sposoboval, že jej kolená boli ako z rosolu.
"Som herec a hosťujeme v neďalekom divadle. Mal som chvíľu čas pred predstavením, tak som sa šiel prejsť a naozaj som prakticky zablúdil," dodal.
"Herec? To musí byť zaujímavé..."
"Aj je. Človek v sebe denne nachádza veľa zatiaľ neobjavených vlastností a schopností... a vlastne nikdy nevie, kde napokon skončí."
"To je pravda. A k tomu davy fanúšikov a popularita..."
"myslíte si, že to robím kvoli sláve a peniazom?"
"Neviem, nepoznám vás, takže to nedokážem posúdiť," pokčrčila ramenami.
"Tak prečo to nenapravíme? Som Alan," predstavil sa.
"Čo prosím?
"Moje meno..,. predstaviť sa , to je prvý krok k spoznaniu nejakého človeka, aspoň tak ma to mama učila," uškrnul sa natiahol k nej ruku.
"Aha..." pleskla sa dlaňou do čela. "Jasné, ja som Susan," prezradila a podala mu ruku. Mal pevný stisk a jeho ruky boli veľké, avšak štíhle s dlhými prstami.
"Tak teda?" spýtala sa znenazdajky.
"Tak teda čo?" nechápal.
"Robíš to pre peniaze a slávu?"
"Myslíš herectvo? Nie... to nejde robiť pre peniaze. Aby si bol dobrým hercom, musí ťa to baviť, pohltiť ťa to a potom... " nedokázal to vyjadriť slovami, no nadšený výraz na jeho tvári hovoril za všetko.
"Som doma," prerušila ho a ukázala na dom, pred ktorým zastali.
"Hm... škoda. Dobre sa mi s tebou rozprávalo," povzdychol si Alan a jej srdce bilo ako splašené.
"Mne s tebou tiež. Rada som ťa spoznala," dpovedala posmutnelým hlasom a keď ich obostrelo ticho, vykročila ku dverám.
"Mohol by som ťa ešte niekedy vidieť?" zavolal za ňou skor, než stihla zavrieť dvere.
"Prečo nie? Kedy?"
"Povedzme že sa po teba zastavím zajtra o šiestej?" navrhol a ona súhlasila. "Tak sa uvidíme zajtra. Oh a... myslíš, že by si výnimočne mohla nechať tehly doma?" žartoval a sledoval, ako sa dievčina so širokým úsmevom na perách stratila z jeho dohľadu.
Druhý deň očakávala Susan s napätím. Nebola si istá, či Alan svoj sľub dodrží a skutočne príde. Avšak milo ju prekvapil, keď zastal pred dverami jej domu s malou pozornosťou v podobe čokolády. Ukázalo sa, že je viac než len milým spoločníkom. Bol vtipný, milý, priateľský a samozrejme aj veľmi pekný. Imponoval jej a ona dúfala, že ešte bude mať možnosť sa s ním stretnúť. Chcela viac než len priateľské úsmevy a pohľady...
„Bol to krásny večer,“ povedal, keď sa lúčili.
„Áno, to bol,“ pritakala.
„Nechcela by si sa prísť pozrieť do divadla? Zajtra máme generálku novej hry...“
„Prídem rada,“ usmiala sa a srdce v jej hrudi búšilo ako splašené, keď sa k nej pomaly sklonil a pobozkal ju tak jemne, až sa jej zdalo, že to bol len sen. Avšak spojenie ich perí, k jej smole, netrvalo veľmi dlho.
„Tak zajtra,“ zašepkal jej do ucha a mala čo robiť, aby sa jej nepodlomili kolená. Ten jeho hlas, jeho blízkosť a ten bozk... och, čo to s ňou len porobil? Hádam len... nie, spoznala ho len včera, nemohla sa doňho zaľúbiť. Ona predsa neverí na lásku na prvý pohľad... nie, proste jej len poplietol hlavu, na to pomôže studená sprcha a ona bude zasa sama sebou.
Lenže ani studená sprcha, ani žiadne predsavzatie jej nepomohli, keď ho sledovala na pódiu a očami na ňom doslova visela.
Hltala každé slovo prednesené jeho zamatovým hlasom, s úžasom sledovala každý jeho pohyb, z ktorého vyžarovala energia a gestá odrážajúce jeho charakter. Charizma, ktoré z neho vyžarovalo jej doslova vyrážalo dych. Nešlo to inak... musela si priznať, že doňho bola zaľúbená až po uši.
Dni, ktoré trávila v jeho blízkosti boli tými najkrajšími v jej doterajšom živote. Spoločné prechádzky parkom, tiché rozhovory pod košatým dubom v ich záhrade...
Tak dlouho jak dlouho Tě znám
kvůli Tvým očím plápolám
L: Jsi jak se zdá blázen jak já
D: ... a coufám
L: Já Tvůj hlas krásnější než chrám
po nocích tajně poslouchám
D: Jsi jak se zdá blázen jak já
L: ... a doufám
Dej mi znát
že víc než jenom tak
Tě zajímám
ať kam jít už mám
Blázne
Dej mi znát
že víc už mezi námi začíná
ať dál nehledám
D: Že single neznamená sám
i když tě nikdy nepotkám
L: Jsi jak se zdá blázen jak já
D: ... se rouhám
L: Ale když nevím kudy kam
s Tebou na jízdu ke hvězdám
D: Jsi jak se zdá blázen jak já
L: ... si troufám
Dej mi znát ...
L: Jsem ta, co v různých podobách
ve světlech ramp jak po chodbách
D: Jsi jak se zdá blázen jak já
L: ... se toulá
D: Já ten, kdo z očí do očí
dřív, než se země otočí
L: Jsi jak se zdá blázen jak já
D: ... Tě spoutá
Dlouho
pouští
bloudíme dál
V dálce
země
zaslíbená
Dej mi znát...
Susan dúfala, že tento sladký sen nikdy neskončí, no vedela, že raz odíde a možno ho už nikdy neuvidí. Tak veľmi mu chcela povedať, čo k nemu cíti, ale bála sa... azda odmietnutia, alebo možno toho, že jej city opätuje a potom, keď s ním prežije všetko to krásne, čo zamilovaná žena prežíva so svojou láskou... potom odíde a ona tam zostane sama a zranená. Ale ako vravela jej kamarátka Lucy, kto nič neriskuje, nič nezíska. Tak čo má robiť?
Řekni mu
Celine Dion
Jsem vyděšená,
tak moc se bojím ukázat svůj zájem.
Bude si myslet, že jsem slaboch,
když se budu třást při mluvení?
Oooh, co když
je tady někdo jiný na koho myslí?
Třeba je zamilovaný…
budu se cítit jak úplný blázen.
Život umí být tak krutý,
nevím co mám dělat.
Barbra Streisand
Byla jsem tam
se srdcem na dlani.
Co musíš ale pochopit je,
že nemůžeš nechat tu šanci
milovat ho, jen tak tě minout...
Ref Celine Dion a Barbra Streisand
Jen mu to řekni,
řekni mu, že slunce i měsíc vychází v jeho očích.
Oslov ho
a pošeptej mu ta něžná slova, tak jemně a sladce.
Obejmi ho tak pevně, až ucítíš jeho tlukot srdce…
Láska bude ten dar, který dáš sama sobě.
Barbra Streisand
Dotkni se ho
s něžností, kterou cítíš uvnitř.
Můžeš svou lásku popírat
ale pouze pravda tě může osvobodit.
Teprve potom to bude tak, jak by to mělo být
a v ten správný čas to pochopíš.
Celine Dion
Ooh, miluju ho
tak moc, jak jen moc si tím můžu být jistá.
Nevím jestli to vydržím,
pokud ho nechám odejít…
zvláště když mám toho tolik co říct.
Ref Celine Dion a Barbra Streisand
Jen mu to řekni,
řekni mu, že slunce i měsíc vychází v jeho očích.
Oslov ho
a pošeptej mu ta něžná slova, tak jemně a sladce.
Obejmi ho tak pevně, až ucítíš jeho tlukot srdce…
Láska bude ten dar, který dáš sama sobě.
Celine Dion
Láska je světlo, které září
v srdcích těch, kteří vědí,
že je to uklidňující plamen, který stále roste.
Barbra Streisand
Nakrm oheň vší tvou vášní, kterou můžeš ukázat.
Celine Dion
Dnes večer láska převezme tohle místo
Barbra Streisand
tyhle vzpomínky, které nelze smazat.
Celine Dion a Barbra Streisand
Tvá víra dovede lásku tam, kam musí jít
Celine Dion and Barbra Streisand
Jen mu to řekni,
řekni mu, že slunce i měsíc vychází v jeho očích.
Oslov ho
a pošeptej mu ta něžná slova, tak jemně a sladce.
Obejmi ho tak pevně, až ucítíš jeho tlukot srdce…
Láska bude ten dar, který dáš sama sobě.
Mmmm...nikdy ho nenechej odejít...
Komentáre
Prehľad komentárov
...Tvoj nerovnovážny stav. Sevy ako elektrón v nejakom pobláznenom excitovanom stave: "Hltala každé slovo prednesené jeho zamatovým hlasom, s úžasom sledovala každý jeho pohyb, z ktorého vyžarovala energia a gestá odrážajúce jeho charakter. Charizma, ktoré z neho vyžarovalo jej doslova vyrážalo dych. Nešlo to inak... musela si priznať, že doňho bola zaľúbená až po uši."
A ver mi, úplne ťa chápem... :-D
asi takto si predstavujem...
(Efka, 14. 1. 2009 1:01)